Život Prešova
online
online
Podľa SNS by rast miezd sestier zvýšil zadlžovanie nemocníc
10.07.2014 Bratislava
Bratislava 10. júla (TASR) - Zvýšenie miezd sestrám bez navýšenia príjmov do zdravotných zariadení by znamenalo ich ďalšie zadlžovanie. Pre TASR to uviedol člen odborného kabinetu Slovenskej národnej strany (SNS) Štefan Zelník. Zároveň konštatoval, že v porovnaní s viacerými členskými krajinami Európskej únie sa ukazuje, že slovenské zdravotné sestry, podobne ako aj pracovníci v ďalších odvetviach, dostávajú za tú istú prácu výrazne nižšie platy.
"Zdravotnícke zariadenia majú podpísané zmluvy so zdravotnými poisťovňami a dostanú zaplatené len do výšky zmluvného objemu, limitu. Aj samotné zdravotné poisťovne vyberú od poistencov peniaze v limitovanom objeme," uviedol Zelník. "V zdravotníctve neexistuje skutočná cenotvorba a často sa stáva, že liečba pacienta je drahšia, ako za ňu zaplatí zdravotná poisťovňa, čo má vplyv na vytváranie dlhov zdravotníckych zariadení," dodal.
Zelník tvrdí, že aj napriek nízkym platom v zdravotníctve na Slovensku náklady na mzdy tvoria 80 až 90 percent zo všetkých výdavkov zdravotníckeho zariadenia. "Za čo sa potom majú nakupovať lieky, špeciálny zdravotný materiál, technika, energie atď.? Pri súčasnom financovaní zvýšenie miezd bez navýšenia príjmov do zdravotných zariadení by znamenalo ďalšie zadlžovanie rezortu," uviedol.
SNS hovorí o diskriminácii
Nízke platy na Slovensku podľa neho znamenajú nízke odvody do zdravotných poisťovní a tým je limitovaný objem financií v rezorte. "Pokiaľ sme neboli v EÚ a eurozóne, mali na to niektorí ekonómovia jednoduché vysvetlenie - nemôžeme zarábať ako v iných krajinách, lebo sú kurzové rozdiely, výkonnosť ekonomiky je slabšia, sú iné ceny energií a ďalšie... Dnes sme však v EÚ, prijali sme spoločnú menu, ceny energie sú rovnaké, v niektorých prípadoch vyššie. Ako je možné, že za tú istú prácu, v tej istej firme – len jedna sídli na Slovensku a druhá v Nemecku, dostávajú naši ľudia podstatne menej peňazí?" pýta sa Zelník. "V Nemecku nedávno schválili minimálnu mzdu vo výške 1300 eur. Požiadavka zdravotných sestier na Slovensku je garantovaný plat okolo 900 eur. Akýkoľvek nekvalifikovaný pracovník v Nemecku – aj len keby na WC rozdával toaletný papier - má garantovaný príjem a zarobí podstatne viac, ako žiadajú naše kvalifikované zdravotné sestry. Takúto diskrimináciu vidíme nielen v automobilovom priemysle, ale aj v bankovníctve, plynárenskom priemysle, telekomunikáciách a ďalších," tvrdí Zelník.
"Treba sa spýtať všetkých doterajších vlád, eurokomisárov za Slovensko a poslancov europarlamentu, ktorí sa zúčastňovali na predvstupových rokovaniach, prečo dohodli takéto podmienky pre Slovensko?" pýta sa.
Dnešní europoslanci za Slovensko by podľa neho mali byť jednotní pri presadzovaní zrovnoprávnenia ceny práce Slovenska s inými krajinami. "Za rovnakú prácu v rovnakom podniku by mala byť rovnaká mzda. Ak budú väčšie platy, budú väčšie odvody do zdravotných poisťovní, sociálnej... Bude viac peňazí v systéme zdravotnom, sociálnom, ale aj na školstvo, ekológiu a ostatné," uzatvoril Zelník
"Zdravotnícke zariadenia majú podpísané zmluvy so zdravotnými poisťovňami a dostanú zaplatené len do výšky zmluvného objemu, limitu. Aj samotné zdravotné poisťovne vyberú od poistencov peniaze v limitovanom objeme," uviedol Zelník. "V zdravotníctve neexistuje skutočná cenotvorba a často sa stáva, že liečba pacienta je drahšia, ako za ňu zaplatí zdravotná poisťovňa, čo má vplyv na vytváranie dlhov zdravotníckych zariadení," dodal.
Zelník tvrdí, že aj napriek nízkym platom v zdravotníctve na Slovensku náklady na mzdy tvoria 80 až 90 percent zo všetkých výdavkov zdravotníckeho zariadenia. "Za čo sa potom majú nakupovať lieky, špeciálny zdravotný materiál, technika, energie atď.? Pri súčasnom financovaní zvýšenie miezd bez navýšenia príjmov do zdravotných zariadení by znamenalo ďalšie zadlžovanie rezortu," uviedol.
SNS hovorí o diskriminácii
Nízke platy na Slovensku podľa neho znamenajú nízke odvody do zdravotných poisťovní a tým je limitovaný objem financií v rezorte. "Pokiaľ sme neboli v EÚ a eurozóne, mali na to niektorí ekonómovia jednoduché vysvetlenie - nemôžeme zarábať ako v iných krajinách, lebo sú kurzové rozdiely, výkonnosť ekonomiky je slabšia, sú iné ceny energií a ďalšie... Dnes sme však v EÚ, prijali sme spoločnú menu, ceny energie sú rovnaké, v niektorých prípadoch vyššie. Ako je možné, že za tú istú prácu, v tej istej firme – len jedna sídli na Slovensku a druhá v Nemecku, dostávajú naši ľudia podstatne menej peňazí?" pýta sa Zelník. "V Nemecku nedávno schválili minimálnu mzdu vo výške 1300 eur. Požiadavka zdravotných sestier na Slovensku je garantovaný plat okolo 900 eur. Akýkoľvek nekvalifikovaný pracovník v Nemecku – aj len keby na WC rozdával toaletný papier - má garantovaný príjem a zarobí podstatne viac, ako žiadajú naše kvalifikované zdravotné sestry. Takúto diskrimináciu vidíme nielen v automobilovom priemysle, ale aj v bankovníctve, plynárenskom priemysle, telekomunikáciách a ďalších," tvrdí Zelník.
"Treba sa spýtať všetkých doterajších vlád, eurokomisárov za Slovensko a poslancov europarlamentu, ktorí sa zúčastňovali na predvstupových rokovaniach, prečo dohodli takéto podmienky pre Slovensko?" pýta sa.
Dnešní europoslanci za Slovensko by podľa neho mali byť jednotní pri presadzovaní zrovnoprávnenia ceny práce Slovenska s inými krajinami. "Za rovnakú prácu v rovnakom podniku by mala byť rovnaká mzda. Ak budú väčšie platy, budú väčšie odvody do zdravotných poisťovní, sociálnej... Bude viac peňazí v systéme zdravotnom, sociálnom, ale aj na školstvo, ekológiu a ostatné," uzatvoril Zelník
0
www.ZIVOTPO.sk
